Попередня     Головна     Наступна

Resume

«Itinerarium» (1708 — 1709) — t.j. cestovný denník Daniela Krmana ml., je vrcholným dielom slovenského literárneho baroka a jeho ukrajinský preklad značne prospeje slovensko-ukrajinským vzťahom. Autor tohto diela bol superintendantom, t.j. biskupom uhorsko-slovenských evanjelikov, ktorí v Rakúsko-Uhorskej monarchii boli prenasledovaní a stali sa horlivými prívržencami protihabsburgských povstaní Fr. Rakocziho II. Roku 1707 uhorsko-slovenské evanjelické ata vy poverili Krmana aby išiel k švédskemu kráľovi Karolovi XII., ktorý tiež bol protestantom, a poprosil ho o podporu Prešovského evanjelického kolégia. Z tejto cesty, plnej dramatických udalostí, aj vzniklo «Itinerarium». Bolo napísané v latinčine, lebo tá bola integrujúcou rečou západnej kultúry. Svoju «odyseádu» začal Krman so svojím krajanom Pohorským zo Slovenska a išiel cez Poľsko, Prusko, Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Moldavu. Svoj cieľ cesty dosiahol v bieloruskom Mogileve, kde sa zoznámil s Karolom XII., ktorý mu daroval 20 000 toliarov na Prešovské evanjelické kolégium a ďalších l 000 — pre vlastný návrat do «sladkej vlasti», ako Krman nazýval Uhorsko. Spoločne so švédskym kráľom išiel tento Slovák ďalej na Ukrajinu a pri meste Starodube stretol sa prvý raz s ukrajinským heťmanom Ivanom Mazepom, ktorý výzorom «kozáckeho génia» naň spravil veľký dojem. Vrcholnou etapou Krmanovej cesty bola bitka pri Poltave r. 1709, v ktorej Peter I porazil Karola XII a jeho spojenca Mazepu. Očitým svedkom tejto bitky bol Krman a jeho «Itinerarium» sa stalo takto jedným z najstarších pamätníkov Poltavskej tragédie, od ktorej sa kozácka Ukrajina takmer na tristo rokov stala kolóniou cárskeho Ruska. Z tohto hľadiska je toto dielo slovenskej literatúry pre Ukrajincov mimoriadne dôležité, lebo každý národ chce vedieť, čo, kde a ako o ňom písali v cudzine a navyše jeho najbližší slovanskí susedia, súčasníci a svedkovia dejinných udalostí jeho národa.

Vo svojom cestovnom denníku zapisoval Krman vlastné zážitky z cesty, všetko čo videl a počul. Zaoberá sa v ňom však nie iba svojimi osobnými zážitkami, ale aj vtedajšími zemepisnými, hospodárskymi, spoločenskými, sociálno-politickými a etnografickými pomermi krajín, ktoré navštívil a pozoroval. Treba zdôrazniť, že veľa z toho, čo videl a počul hodnotí prevažne z pozícií svojho evanjelického vierovyznania. Preto sú v jeho denníku ostré, často aj jednostranné a nespravodlivé hodnotenia niektorých javov spoločenského a najmä náboženského života toho-ktorého národa. Máme na zreteli Krmanove polemiky so «schizmatikmi». Zaujímavé sú aj jeho portréty Karola XII., Mazepy a Petra L, expresívne zafarbené aj jeho konfesionálnymi a osobnými sympatiami. Keď slovenskí vyslanci prešli takmer celú Ukrajinu (Novhorod-Siverskyj, Baturyn, Romny, Budyšča, Poltava, Novi Sanžary, Perevoločna, Očakiv), vrátili sa do vlasti cez Moldavsko (Bendery, Jasy, Sučava) a Zakarpatskú (Chust, Koroleve, Mukačeve).

V barokovom Krmanovom štýle sa preplietajú umelecké postupy Rabelaisa (farbisté a plnokrvné scény ľudových zvykov a náboženských rituálov ap.) s historizujúcim pohľadom Plutarcha (pecízne popisy Poltavskej bitky, štátneho zriadenia kozáckej Ukrajiny a Záporožskej Siče, považovanej v západných reláciách za prvú republiku na Slovanskom východe ap.). Najväčšiu pozornosť venoval Krman Ukrajine, ktorá je teraz Slovákom najbližším susedom na Východe. Ukrajinské vydanie «Itineraria» istotne vzbudí na Ukrajine, ale aj v iných slovanských krajinách, záujem, lebo Ukrajina, ako aj Slovensko prežívajú po storočiach neslobody búrlivý proces sebapoznania, hľadania historickej minulosti.

Попередня     Головна     Наступна